Vývoj komárňanských opevnení po koniec 18. storočia

       Po obsadení Budína Turkami v roku 1541 je Ferdinand I. nútený zdokonaľovať fortifikácie a budovať nové, modernejšie. Vyhotovením plánu komárňanskej pevnosti pravdepodobne poverili Pietra Ferraboscu, ktorý navrhol viacuhlový bastiónový systém 10. Za projektantov komárňanskej pevnosti sa považujú aj Testa, Castaldo a Decius.


Obliehanie Komárna v roku 1594.

      23. marca 1546 sa začala výstavba bastiónovej pevnosti. Murárske práce usmerňovali Giovanni Maria de Speciecasa, po ňom Di Dalmatio Bartolagi, vodné stavby Mathias Dusco, Venzel Cservenka a Paul Puls. Dozorcovia výstavby boli: Michael Schick (1546–1550), Leonhard Müller (od roku 1550) a Francisco Benigno (po roku 1552). Stavebným majstrom bol v roku 1550 Ihon Maria de Speciecasa. Fortifikačné práce viedol v roku 1551 D. Castaldo 11. Podľa hlásenia Francisca Benigna sa v roku 1557 zdokovaľovali už len zemné valy a prehlbovali sa vodné priekopy. Tým sa i ukončila výstavba tzv. Starej pevnosti. Rok 1550 na pamätnej tabuli nad bránou pevnosti podľa všetkého označuje rok stavby portálu 12.


Prvá poznaná pôdorysná schéma Starej pevnosti z roku 1572.

      Považujeme za pravdepodobné, že stavitelia pevnosti nemali dostatočné skúsenosti, a hlavne nepoznali vzťahy terénu ku geologickému podložiu, pretože jarná povodeň v roku 1570 spôsobila také obrovské škody, že sa zrútila časť kurtín (podľa hlásenia hlavného stavebného dozorcu kapitanátu Urbana Süessa – vyslaného do Komárna). Pod osobným vedením U. Süessa bola pevnosť v rokoch 1572–1592 znovu postavená. Na týchto prácach sa podieľali svojimi odbornými posudkami ďalší zahraniční experti: Nemec Daniel Speckle a Talian Carlo Theti 13.
      Nová, podľa talianskeho vzoru navrhnutá, zdokonalená a prebudovaná pevnosť zažila zaťažkávajúcu skúšku v roku 1594, keď sinanský paša so stotisícovým vojskom celý mesiac bez úspechu obliehali pevnosť. Z výstavby pevnosti tej doby (z roku 1572) už máme presnú pôdorysnú schému, ktorá svedčí o tom, že tvar obvodových obranných zoskupení sa dodnes vôbec nezmenil.


Pôdorys Starej pevnosti s postavením delostrelectva na bastiónoch.

      K ďalšej dôležitej fortifikačnej činnosti došlo v dobe panovania Leopolda I. (1658–1705), keď v rokoch 1663–1664 padli do rúk Turkov Nové Zámky, čím sa obranná reťaz prelomila. Z tohto podnetu nariaďuje Leoplod I. výstavbu hlavne dvoch pevností: pevnosti Leopoldov neďaleko Hlohovca, ktorá mala zabrániť tureckému prenikaniu na Považie a tzv. Novú pevnosť v Komárne. Prvá etapa výstavby Novej pevnosti trvala do roku 1663, kedy boli vykonávané len práce na zemných valoch. Po roku 1663 sa začala II. etapa výstavby, v ktorej namiesto dočasných zemných valov postupne budovali bastióny a kurtíny z kameňa a pálených tehál. Práce sa uskutočnili na základe projektov francúzskeho inžiniera Franza Wymesa 14, s využitím poznatkov najmodernejšej talianskej a francúzskej fortifikačnej architektúry. Dôkladná výstavba Novej pevnosti bola ukončená v roku 1673 15.


Plán prestavby starej pevnosti v rokoch 1827 - 1839.

      Priblížme si túto bastiónovú dvojpevnosť (Stará a Nová pevnosť) podľa medirytiny G. Bouttatsa vyhotovenej na základe projektov F. Wymesa. Stará pevnosť ostala v pôvodnom tvare tak, ako ju vybudovali v 16. storočí. Prehĺbili a rozšírili len vodnú priekopu deliacu ju od Novej pevnosti. Pred hlavnou bránou Starej pevnosti bol vybudovaný nepravidelný ravelín so zalomenou prístupovou cestou, chrániaci vstup do pevnosti podobne ako cornichon. Nová pevnosť budovaná v 17. storočí splnila dávnejšiu myšlienku zosilnenia Starej pevnosti. Bola na väčšej rozlohe ako stará, tiež v tvare päťuholníka a jej dva východné bastióny sa voľne pripájali za vodnou priekopou k dvom západným bastiónom Starej pevnosti. Z piatich bastiónov Novej pevnosti bol najväčší západný (stredný) s hrotom smerujúcim k mestu. Na sever i na juh od neho boli situované dva ravelíny, z ktorých južný, s padacím mostom, mal i úlohu chrániť hlavnú bránu pevnosti, ktorá bola umiestnená v strede kurtíny medzi západným a južným bastiónom 16. Široká vodná priekopa okolo obvodových múrov sledovala tvar Novej pevnosti. V hradbách boli vybudované kazematy, z ktorých do priekopy vyúsťovalo niekoľko poterien. Okolo Starej a Novej pevnosti postavili v tomto období i kontreskarpy s krytou cestou a s niekoľkými zhromaždiskami. Na uvedenom pláne Gaspara Bouttatsa sa zachovali aj pomenovania jednotlivých fortifikačných článkov Novej pevnosti: juhovýchodný bastión – bastión sv. Krištofa, juhozápadný bastión – bastión anjela strážneho, západný (stredný) bastión – bastión Madony, severozápadný bastión – bastión sv. Xavera, severovýchodný bastión – bastión sv. Ľudovíta, severný ravelín – ravelín cisára a južný ravelín – ravelín cisárovnej.


Pôdorys Starej a Novej pevnosti s pomenovaním jednotlivých fortifikačných článkov z konca 17. storočia.

      Zhrnúc tieto poznatky môžeme konštatovať, že v druhej polovici 17. storočia predstavovala komárňanská pevnosť na svoju dobu vyspelú, dokonalú fortifikačnú stavbu na Slovensku a jednu z prvých svojho typu v strednej Európe.
      Ten istý osud, ktorému počas obrovskej povodne v roku 1682 padli za obeť mnohé budovy mesta, postihol i mohutnú dvojpevnosť a podstatne ju poškodil. Cisár Leopold I. priznal Komárnu dostatok finančných prostriedkov na opravu hradieb a na úpravu valov bol k dispozícii Dippenthalov pluk. Opravená pevnosť prežívala posledné boje tureckých vojen v roku 1683, keď spojenci Turkov – kuruci Imricha Thökölyho nastúpili pod jej hradbami. Obliehanie a dobývanie komárňanskej pevnosti sa však opäť skončilo neúspešne 17.


Východný pohľad na Komárňanskú pevnosť so zemným valom, ktorý vybudovali medzi pevnosťou a mestom v roku 1528.

      Turecká armáda utrpela v roku 1683 pod Viedňou závažnú porážku. Tým sa začala 16-ročná vojna, počas ktorej sa celé Uhorsko oslobodilo spod tureckého jarma. Táto zmena znamenala podstatný prevrat v živote Komárna. Hraničná pevnosť stráca na svojom význame a starostlivosť o údržbu pevnosti klesla na minimum. Dve veľké zemetrasenia v rokoch 1763 a 1783 – najmä druhé, epicentrum ktorého bolo v blízkosti pevnosti, na dlhší čas spečatili jej osud. Armádne veliteľstvo usúdilo, že oprava pevnosti nie je rentabilná a z toho dôvodu odvelilo z nej svoje vojská. Pozemok pevnosti daroval cisár Jozef II. mestu a budovy boli v roku 1784 predané na dražbe 18. Až napoleonské vojny dali podnet k obnovovaniu pevnosti v roku 1808.

 

10. Pietro Ferrabosco (nar. okolo 1512 Lugano - umr. 1599?) - staviteľ, maliar, sochár talianskeho pôvodu. Od 40-tych rokov 16. storočia až do roku 1588 žil vo Viedni a pracoval v cisárskych službách, najmä ako staviteľ pevností a poradca pri opevňovacích prácach v Uhorsku, Sedmohradsku, Štajersku, Gorízii a na Slovensku v Nitre, Trnave, Trenčíne, Bratislave a Komárne., späť
11. Kecskés L.: c.d. str.204., späť
12. Text pamätnej tabule na portálom Starej pevnosti: FERDIN ROM IMP GERMANIAE HUNGARIAE ET BOHEMIAE REX zc INFANS HISPANIAE ARCHIDUX AVS DVX BVRGVNDIAE ZC AD MDL., späť
13. Kecskés L.: c.d. str.204., späť
14. F.Wymes sa opieral o návrhy Carla Thetiho., späť
15. Kecskés L.: c.d. str.207., späť
16. Nápis na pamätnej tabuli nad vstupom do Novej pevnosti: LEOPOLDI: ELE: ROM: IMP: HUNG: AC: BOH: REGIS: ARCHID: AVS: -c: GVBERNATORE: COMMORNI: CAROLO: LVDOVICO: S: R: I: COMITE: AB HOFFKIRCHEN: BELLI: CONSILARIO: CAMMERARIO: COLLNELLO: GENERALI: CAMPI: MARESCHALLI: LOCVMTENENTE: -c: OPERA: OMNIA: EX: CESPITIBUS: CONSTRUCTA: IAMQ: DILAPSA: RESTAURAT: EXTERNA: AD: MELIOREM: DEFENSIONIS: STATUM: REDACTA: SUNT-ANNO: MDCLXXIII:, späť
17. Kecskés L.: c.d. str.208., späť
18. Rovács A.: A Komáromi vár leszerelése. Komáromi Lapok roč. XXII., č. 30, Komárno 1901., späť

 

 

 

Copyright ® 1998-2007 Mesto KOMÁRNO | WEB Design gART