8 Predslov
8 Vývoj hradu a opevnení v Komárne po začiatok novoveku
8 Vývoj komárňanských opevnení po koniec 18. storočia
8 Priebeh a podmienky vzniku a výstavby
8 Palatínska línia
8 Vážska línia
8 Predsunutá Vážska pevnosť a Dunajská pevnosť
8 Monoštorská pevnosť
8 Igmándska pevnosť
8 Stavebno-historická analýza a koncepcia výstavby
8 Súčasný stav a pamiatková obnova
8 Obrazová príloha
8 Dôležité historické dáta súvisiace s vývojom fortifikačného systému Komárna
8 Slovník vybraných termínov
8 Zoznam použitej literatúry
8 Tiráž
Dôležité historické dáta súvisiace s vývojom fortifikačného systému Komárna
1235–1275 Panovanie kráľa Bela IV.
1241–1242 Vpády Tatárov
1265 Belo IV. daruje komárňanský hrad Walterovi
1265 Belo IV. udeľuje mestské práva Komárnu
1307–1342 Panovanie kráľa Karola Róberta
1317 Matúš Čák Trenčiansky sa bráni za hradbami Komárna proti uhorskému kráľovi Karolovi Róbertovi
1333 Vlastníkom komárňanského hradu je majster rytier Donč, zvolenský župan
1440 Od februára do mája poskytuje komárňanský hrad domov kráľovnej Alžbete (vdova po českom kráľovi Albertovi V.), kde 22. februára porodila syna, neskoršieho kráľa Ladislava V.
1458–1490 Panovanie Mateja Korvína
1526 Bitka pri Moháči
1526–1564 Ferdinand I. Habsburský – českým a uhorským kráľom
1527 Ferdinand I. dobyl komárňanský hrad od Jána Zápoľského (palác Mateja Korvína úplne zničený; Ferdinand I. obnovuje hrad v r. 1528)
1529 Vpád Turkov do Uhorska – porážka pri obliehaní Viedne
1529 Dočasné dobytie komárňanského hradu Turkami (Sulejman II.)
1532–1533 Vybudovanie dočasných opevnení komárňanského hradu a uzavretie koryta pri brehoch Dunaja a Váhu trojitým radom kolov
1535 Ferdinand I. dáva komárňanský hrad do zálohy. Obsadenie Budína Turkami núti Ferdinanda I. k zásadným stavebným fortifikačným činnostiam.
1543 Obsadenie Ostrihomu a Taty Turkami
1544 Obsadenie Vyšehradu Turkami
1544 Ferdinand I. získava komárňanský hrad späť. Vydáva nariadenie na jeho výstavbu, vyhotovením plánu poveruje talianskeho fortifikačného staviteľa Pietra Ferraboscu.
1546 23. marca sa začala výstavba Starej pevnosti Komárna
1557 Dokončená komárňanská bastiónová pevnosť (Stará pevnosť)
1564–1576 Maximilián II. cisárom nemeckým, kráľom českým a uhorským
1570 Povodeň v Komárne – pevnosť značne zničená
1571–1581 Výstavba pevnostného mesta Nové Zámky
1572–1592 Opätovná výstavba Starej pevnosti v Komárne pod vedením staviteľa Urbana Süessa
1576–1612 Rudolf II. – cisárom nemeckým, kráľom uhorským (do r. 1608) a kráľom českým (do r. 1611)
1585 Vybudovanie dvoch predsunutých fortifikačných článkov palánkovej konštrukcie v Komárne na druhej strane Váhu – tzv. palánok sv. Mikuláša ("Novum castellum sz. Miklós Comaromiense"), neskôr zvaný palánok sv. Filipa a na druhej strane Dunaja tzv. palánok sv. Petra
1633–1707 Sébastien le Preste, markíz de Vauban – hlavný inžinier francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. (1661–1715). Vaubanovými súčasníkmi boli Švéd Erik Dahlberg a Holanďan Menno van Coehoorn.
1658–1705 Leopold I. – cisárom rímskym, kráľom uhorským a českým
1663–1664 Vojna Habsburgovcov s Osmanskou ríšou; prenikanie tureckých oddielov na Slovensko a na Moravu
1663 Nové Zámky padli do rúk Turkov
1663–1673 Výstavba Novej pevnosti Komárna na pokyn Leopolda I. podľa plánov inžiniera baróna Františka Wymesa
1665–1669 Výstavba pevnosti Leopoldov
1682 Obrovská povodeň v Komárne
1683 Obliehanie komárňanskej pevnosti kurucmi pod vedením Imricha Thökölyho, ktorý bol spojencom Turkov
1683 Obliehanie Viedne Turkami; vrcholná fáza tureckého náporu v Uhorsku; vďaka hrdinskej obrane mesta a pomoci poľského kráľa Jána III. Sobieskeho boli Turci porazení
1699 Karlovacký mier protitureckej koalície
1745 Privilégiá slobodného kráľovského mesta udelené Komárnu listinou cisárovnej Márie Terézie
1763 Zemetrasenie v Komárne – stavby v meste podstatne poškodené
1780–1790 Jozef II. – panovníkom habsburskej monarchie
1782 Pozemok nádvoria komárňanskej pevnosti sa stáva majetkom mesta
1783 Zemetrasenie v Komárne – zničená pevnosť
1784 Budovy komárňanskej pevnosti predané na dražbe
1792–1835 Vláda Františka II. v Rakúsku
1796 Víťazstvo francúzskej armády v Taliansku pod vedením generála Napoleona I. Bonaparteho (1769–1821), začiatok rýchlej Napoleonovej kariéry
1799 Začiatok vojny druhej koalície (Anglicko, Rakúsko, Rusko) proti Francúzsku
1800 14. júna bitka pri Marengu; rozhodujúce Napoleonovo víťazstvo nad rakúskou armádou; v rokovaniach o mieri Rakúsko nútené k ústupkom
1804 V auguste povýšenie Rakúska na cisárstvo; odpoveď Františka II. (1792–1835) na vyhlásenie cisárstva vo Francúzsku
1804–1805 Formovanie tretej protifrancúzskej koalície (po boku Veľkej Británie postupne Rakúsko, Rusko a ďalšie štáty)
1805 20. októbra kapitulácia hlavnej rakúskej armády pri Ulme po prekvapivom útoku Napoleona I.
1805 2. decembra – bitka pri Slavkove, porážka rakúskych a ruských vojsk Napoleonom I.; Rakúsko prinútené uzavrieť 26. decembra v Bratislave mier a zriecť sa talianskych dŕžav a Tirolska
1807 Návšteva Františka II. v Komárne za účelom obhliadky opevnení. Z Viedne prichádzajú dôstojníci – stavební inžinieri a vykonávajú zameranie pevnosti a jej okolia.
1808 Obnova Starej a Novej pevnosti v Komárne. Generál Marquis Chasteler vyhotovuje plány prestavby ústrednej pevnosti a generálmajor Thiery de Vaux vyhotovil projekty predmostí.
1809 Jún – príchod palatína Jozefa do Komárna, ktorý vedie výstavbu dočasnej pevnostnej línie (šesť reduitov) – tzv. Palatínskej línie. Niektoré ďalšie opevňovacie práce riadil plukovník Martin Dedovich zo zboru inžinierov veliteľstva pevnosti.
1809 Dňa 13. mája po druhýkrát vpochoduje francúzska armáda do Viedne. Dňa 14. októbra František I. podpísal schönbrunnský mier.
1810 Postavená kasáreň v Novej pevnosti v Komárne
1815 Postavená veliteľská budova v Novej pevnosti v Komárne. Dňa 15. mája položený základný kameň kráľovským palatínom Jozefom za asistencie ruskej princeznej Kataríny Oldenburgskej.
1815–1831 Veliteľom komárňanskej pevnosti je Joseph Weiss
1817 Vyvlastnenie pozemku grófa Zichyho pre budovanie predsunutého fortu Sandberg
1827–1939 Prestavba Starej pevnosti – vybudovanie kazemát po celom obvode objektu
1831–1833 Veliteľom komárňanskej pevnosti je Philip Pflüger
1833–1846 Veliteľom komárňanskej pevnosti je Bakonyi Imre
1833 Kapitán Pflügl zo zboru inžinierov začína pracovať na projektoch komárňanského pevnostného systému. Neskôr osobne riadi väčšinu stavebných prác.
1839 Kapitán Pflügl vypracoval návrh na Monoštorskú pevnosť (Sandberg). Neskôr v roku 1847 plukovník Schaurot vypracuje projekt pevnosti na monoštorskej vyvýšenine.
1839–1847 Výstavba Palatínskej línie z kameňa a tehál, pozostávajúca z piatich bastiónov (za autora projektu sa považuje kapitán Pflügl)
1835–1848 Ferdinand V. rakúskym cisárom. Moc v rukách kniežaťa Klemensa Metternicha a jeho spolupracovníkov.
1844 Výstavba Bratislavskej brány v Komárne podľa projektov Pietra Nobileho
1846–1848 Veliteľom komárňanskej pevnosti je Friedrich Mertz
1848 13.–15. marca viedenské povstanie proti Metternichovmu reakčnému režimu
1848 15. marca občianske povstanie v Budapešti; demokratické požiadavky spojené s politickým programom nezávislosti od viedenskej vlády 1848 7. septembra zrušenie poddanstva v Rakúsku
1848 október – generál Klapka získal komárňanskú pevnosť pre maďarskú revolúciu
1848 2. decembra – nástup Františka Jozefa I. na rakúsky trón (do r. 1916) namiesto odstupujúceho Ferdinanda V.
1849 14. apríla – vyhlásenie nezávislosti Uhorska, významné úspechy uhorskej revolučnej armády
1849 28. mája sa gen. Klapka stáva hlavným veliteľom komárňanskej pevnosti
1849 jún – na rozkaz gen. Klapku opevnenie Monoštorskej vyvýšeniny (na stavbe pracovalo 1200 kamenárov a 10 tisíc pomocných robotníkov)
1849 13. augusta – kapitulácia hlavnej maďarskej armády v bitke pri Világoši, maďarská revolúcia potlačená
1849 27. septembra – gen. Klapka vydáva komárňanskú pevnosť reakcii po porážke hlavnej armády pri Világoši za výhodných podmienok
1850–1870 (približne) Podľa projektov K. K. Genie Direction in Comorn obnovené a zdokonalené predsunuté pevnosti Waag Brückenkopf a Donau Brückenkopf
1852–1859 Obdobie Bachovho absolutizmu v Rakúsku
1866 Na komárňanskom pevnostnom systéme boli vykonané veľké fortifikačné práce: Vážska línia, predsunuté pevnosti – Dunajská, Vážska a Monoštorská
1866 17. júna – začiatok prusko–rakúskej vojny o prevahu medzi nemeckými štátmi (do vojny proti Rakúsku vstupuje tiež Taliansko; na talianskom fronte Rakúsko úspešné, na pruskom fronte porazené)
1866 3. júla – bitka pri Sadovom, rýchla porážka rakúskeho vojska. Prusi mali otvorenú cestu na Prahu a Viedeň, ešte koncom júla uzavreté prímerie.
1866 23. augusta – Pražský mier medzi Rakúskom a Pruskom (uznanie pruskej hegemónie)
1866 3. októbra – Viedenský mier medzi Rakúskom a Talianskom (uznanie talianskeho kráľovstva)
1867 12. júna – začiatok obdobia dualizmu Rakúska–Uhorska (spoločná len zahraničná politika a armáda)
1867 21. decembra – vydanie decembrovej ústavy v Rakúsku
1871 Dostavaná podľa projektov K. K. Genie Direction in Comorn Monoštorská predsunutá pevnosť (Fort Sandberg)
1871–1877 Vystavaná na základe projektov K. K. Genie Direction in Comorn Igmándska predsunutá pevnosť (posledný projekt je z roku 1874)
1876 Veľká povodeň v Komárne
1877 Dobudovaný celý bastiónový pevnostný systém v Komárne
Copyright ® 1998-2007 Mesto KOMÁRNO | WEB Design gART