Dôležité historické dáta súvisiace s vývojom fortifikačného systému Komárna

1235–1275
Panovanie kráľa Bela IV.

1241–1242
Vpády Tatárov

1265
Belo IV. daruje komárňanský hrad Walterovi

1265
Belo IV. udeľuje mestské práva Komárnu

1307–1342
Panovanie kráľa Karola Róberta

1317
Matúš Čák Trenčiansky sa bráni za hradbami Komárna proti uhorskému kráľovi Karolovi Róbertovi

1333
Vlastníkom komárňanského hradu je majster rytier Donč, zvolenský župan

1440
Od februára do mája poskytuje komárňanský hrad domov kráľovnej Alžbete (vdova po českom kráľovi Albertovi V.), kde 22. februára porodila syna, neskoršieho kráľa Ladislava V.

1458–1490
Panovanie Mateja Korvína

1526
Bitka pri Moháči

1526–1564
Ferdinand I. Habsburský – českým a uhorským kráľom

1527
Ferdinand I. dobyl komárňanský hrad od Jána Zápoľského (palác Mateja Korvína úplne zničený; Ferdinand I. obnovuje hrad v r. 1528)

1529
Vpád Turkov do Uhorska – porážka pri obliehaní Viedne

1529
Dočasné dobytie komárňanského hradu Turkami (Sulejman II.)

1532–1533
Vybudovanie dočasných opevnení komárňanského hradu a uzavretie koryta pri brehoch Dunaja a Váhu trojitým radom kolov

1535
Ferdinand I. dáva komárňanský hrad do zálohy. Obsadenie Budína Turkami núti Ferdinanda I. k zásadným stavebným fortifikačným činnostiam.

1543
Obsadenie Ostrihomu a Taty Turkami

1544
Obsadenie Vyšehradu Turkami

1544
Ferdinand I. získava komárňanský hrad späť. Vydáva nariadenie na jeho výstavbu, vyhotovením plánu poveruje talianskeho fortifikačného staviteľa Pietra Ferraboscu.

1546
23. marca sa začala výstavba Starej pevnosti Komárna

1557
Dokončená komárňanská bastiónová pevnosť (Stará pevnosť)

1564–1576
Maximilián II. cisárom nemeckým, kráľom českým a uhorským

1570
Povodeň v Komárne – pevnosť značne zničená

1571–1581
Výstavba pevnostného mesta Nové Zámky

1572–1592
Opätovná výstavba Starej pevnosti v Komárne pod vedením staviteľa Urbana Süessa

1576–1612
Rudolf II. – cisárom nemeckým, kráľom uhorským (do r. 1608) a kráľom českým (do r. 1611)

1585
Vybudovanie dvoch predsunutých fortifikačných článkov palánkovej konštrukcie v Komárne na druhej strane Váhu – tzv. palánok sv. Mikuláša ("Novum castellum sz. Miklós Comaromiense"), neskôr zvaný palánok sv. Filipa a na druhej strane Dunaja tzv. palánok sv. Petra

1633–1707
Sébastien le Preste, markíz de Vauban – hlavný inžinier francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. (1661–1715). Vaubanovými súčasníkmi boli Švéd Erik Dahlberg a Holanďan Menno van Coehoorn.

1658–1705
Leopold I. – cisárom rímskym, kráľom uhorským a českým

1663–1664
Vojna Habsburgovcov s Osmanskou ríšou; prenikanie tureckých oddielov na Slovensko a na Moravu

1663
Nové Zámky padli do rúk Turkov

1663–1673
Výstavba Novej pevnosti Komárna na pokyn Leopolda I. podľa plánov inžiniera baróna Františka Wymesa

1665–1669
Výstavba pevnosti Leopoldov

1682
Obrovská povodeň v Komárne

1683
Obliehanie komárňanskej pevnosti kurucmi pod vedením Imricha Thökölyho, ktorý bol spojencom Turkov

1683
Obliehanie Viedne Turkami; vrcholná fáza tureckého náporu v Uhorsku; vďaka hrdinskej obrane mesta a pomoci poľského kráľa Jána III. Sobieskeho boli Turci porazení

1699
Karlovacký mier protitureckej koalície

1745
Privilégiá slobodného kráľovského mesta udelené Komárnu listinou cisárovnej Márie Terézie

1763
Zemetrasenie v Komárne – stavby v meste podstatne poškodené

1780–1790
Jozef II. – panovníkom habsburskej monarchie

1782
Pozemok nádvoria komárňanskej pevnosti sa stáva majetkom mesta

1783
Zemetrasenie v Komárne – zničená pevnosť

1784
Budovy komárňanskej pevnosti predané na dražbe

1792–1835
Vláda Františka II. v Rakúsku

1796
Víťazstvo francúzskej armády v Taliansku pod vedením generála Napoleona I. Bonaparteho (1769–1821), začiatok rýchlej Napoleonovej kariéry

1799
Začiatok vojny druhej koalície (Anglicko, Rakúsko, Rusko) proti Francúzsku

1800
14. júna bitka pri Marengu; rozhodujúce Napoleonovo víťazstvo nad rakúskou armádou; v rokovaniach o mieri Rakúsko nútené k ústupkom

1804
V auguste povýšenie Rakúska na cisárstvo; odpoveď Františka II. (1792–1835) na vyhlásenie cisárstva vo Francúzsku

1804–1805
Formovanie tretej protifrancúzskej koalície (po boku Veľkej Británie postupne Rakúsko, Rusko a ďalšie štáty)

1805
20. októbra kapitulácia hlavnej rakúskej armády pri Ulme po prekvapivom útoku Napoleona I.

1805
2. decembra – bitka pri Slavkove, porážka rakúskych a ruských vojsk Napoleonom I.; Rakúsko prinútené uzavrieť 26. decembra v Bratislave mier a zriecť sa talianskych dŕžav a Tirolska

1807
Návšteva Františka II. v Komárne za účelom obhliadky opevnení. Z Viedne prichádzajú dôstojníci – stavební inžinieri a vykonávajú zameranie pevnosti a jej okolia.

1808
Obnova Starej a Novej pevnosti v Komárne. Generál Marquis Chasteler vyhotovuje plány prestavby ústrednej pevnosti a generálmajor Thiery de Vaux vyhotovil projekty predmostí.

1809
Jún – príchod palatína Jozefa do Komárna, ktorý vedie výstavbu dočasnej pevnostnej línie (šesť reduitov) – tzv. Palatínskej línie. Niektoré ďalšie opevňovacie práce riadil plukovník Martin Dedovich zo zboru inžinierov veliteľstva pevnosti.

1809
Dňa 13. mája po druhýkrát vpochoduje francúzska armáda do Viedne.
Dňa 14. októbra František I. podpísal schönbrunnský mier.

1810
Postavená kasáreň v Novej pevnosti v Komárne

1815
Postavená veliteľská budova v Novej pevnosti v Komárne. Dňa 15. mája položený základný kameň kráľovským palatínom Jozefom za asistencie ruskej princeznej Kataríny Oldenburgskej.

1815–1831
Veliteľom komárňanskej pevnosti je Joseph Weiss

1817
Vyvlastnenie pozemku grófa Zichyho pre budovanie predsunutého fortu Sandberg

1827–1939
Prestavba Starej pevnosti – vybudovanie kazemát po celom obvode objektu

1831–1833
Veliteľom komárňanskej pevnosti je Philip Pflüger

1833–1846
Veliteľom komárňanskej pevnosti je Bakonyi Imre

1833
Kapitán Pflügl zo zboru inžinierov začína pracovať na projektoch komárňanského pevnostného systému. Neskôr osobne riadi väčšinu stavebných prác.

1839
Kapitán Pflügl vypracoval návrh na Monoštorskú pevnosť (Sandberg). Neskôr v roku 1847
plukovník Schaurot vypracuje projekt pevnosti na monoštorskej vyvýšenine.

1839–1847
Výstavba Palatínskej línie z kameňa a tehál, pozostávajúca z piatich bastiónov (za autora projektu sa považuje kapitán Pflügl)

1835–1848
Ferdinand V. rakúskym cisárom. Moc v rukách kniežaťa Klemensa Metternicha a jeho spolupracovníkov.

1844
Výstavba Bratislavskej brány v Komárne podľa projektov Pietra Nobileho

1846–1848
Veliteľom komárňanskej pevnosti je Friedrich Mertz

1848
13.–15. marca viedenské povstanie proti Metternichovmu reakčnému režimu

1848
15. marca občianske povstanie v Budapešti; demokratické požiadavky spojené s politickým programom nezávislosti od viedenskej vlády 1848 7. septembra zrušenie poddanstva v Rakúsku

1848
október – generál Klapka získal komárňanskú pevnosť pre maďarskú revolúciu

1848
2. decembra – nástup Františka Jozefa I. na rakúsky trón (do r. 1916) namiesto odstupujúceho Ferdinanda V.

1849
14. apríla – vyhlásenie nezávislosti Uhorska, významné úspechy uhorskej revolučnej armády

1849
28. mája sa gen. Klapka stáva hlavným veliteľom komárňanskej pevnosti

1849
jún – na rozkaz gen. Klapku opevnenie Monoštorskej vyvýšeniny (na stavbe pracovalo 1200 kamenárov a 10 tisíc pomocných robotníkov)

1849
13. augusta – kapitulácia hlavnej maďarskej armády v bitke pri Világoši, maďarská revolúcia potlačená

1849
27. septembra – gen. Klapka vydáva komárňanskú pevnosť reakcii po porážke hlavnej armády pri Világoši za výhodných podmienok

1850–1870
(približne) Podľa projektov K. K. Genie Direction in Comorn obnovené a zdokonalené predsunuté pevnosti Waag Brückenkopf a Donau Brückenkopf

1852–1859
Obdobie Bachovho absolutizmu v Rakúsku

1866
Na komárňanskom pevnostnom systéme boli vykonané veľké fortifikačné práce: Vážska línia, predsunuté pevnosti – Dunajská, Vážska a Monoštorská

1866
17. júna – začiatok prusko–rakúskej vojny o prevahu medzi nemeckými štátmi (do vojny proti Rakúsku vstupuje tiež Taliansko; na talianskom fronte Rakúsko úspešné, na pruskom fronte porazené)

1866
3. júla – bitka pri Sadovom, rýchla porážka rakúskeho vojska. Prusi mali otvorenú cestu na Prahu a Viedeň, ešte koncom júla uzavreté prímerie.

1866
23. augusta – Pražský mier medzi Rakúskom a Pruskom (uznanie pruskej hegemónie)

1866
3. októbra – Viedenský mier medzi Rakúskom a Talianskom (uznanie talianskeho kráľovstva)

1867
12. júna – začiatok obdobia dualizmu Rakúska–Uhorska (spoločná len zahraničná politika a armáda)

1867
21. decembra – vydanie decembrovej ústavy v Rakúsku

1871
Dostavaná podľa projektov K. K. Genie Direction in Comorn Monoštorská predsunutá pevnosť (Fort Sandberg)

1871–1877
Vystavaná na základe projektov K. K. Genie Direction in Comorn Igmándska predsunutá pevnosť (posledný projekt je z roku 1874)

1876
Veľká povodeň v Komárne

1877
Dobudovaný celý bastiónový pevnostný systém v Komárne

 

Copyright ® 1998-2007 Mesto KOMÁRNO | WEB Design gART