Prusko-rakúska vojna v roku 1866
determinovala výstavbu vážskej obrannej
reťaze, skoro o 20 rokov po dobudovaní
Palatínskej línie, čo sa v podstate odráža i
na jej koncepcii a dispozícii. Líniu tvorilo
šesť fortifikačných objektov (VI.–XI.), z
ktorých termín bastión (Werk) možno použiť
len pre prvé dva objekty – VI. a VII., aj to
už s určitými výhradami. Jadro bastiónu VI.
tvorí už typický fort so schopnosťou
samostatnej bodovej obrany. Možno ho
porovnať s pevnosťou Citadella na hore
Gellért v Budíne z toho istého obdobia.
Jadro bastiónu VII. tvorí reduit v
pôdorysnom tvare "U".
Ďalšie
fortifikačné objekty (VIII., VIII 1/2., IX.,
X.) sa uvádzajú v pôvodnej výkresovej
dokumentácii ako batérie a sú objemovo
neporovnateľne menšie ako predošlé
26.
Striedmosť tejto línie oproti Palatínskej
vyplýva z jej situácie – orientovanej pozdĺž
toku Váhu, čiže mala svoje predpolie
čiastočne zabezpečené širokým vodným tokom.
Posledný fortifikačný článok (XI.), z
ktorého sa zachovala neogotická hlavná
brána, plnil zakončujúcu funkciu Vážskej
línie s napojením na vonkajšie články Novej
pevnosti a predsunutými kontragardami
(envelopou) na Starú pevnosť.
26. Rapports - Plan:
"über die im Jahre 1866 ausgeführten
Vertheidigungs- Instandsetzungs Arbeiten am
Waag Anschluss. K.u.K. Genie Direction
Komorn"-výkres z 11. mája 1867.,
späť
|