Vývoj oboch predsunutých pevností
(predmostí)
27
môžeme v podstate stotožniť. Obe boli
spojené s ústrednou pevnosťou pontónovým
mostom. Vojenská rada na základe už starších
návrhov z roku 1555 prijala v r. 1577
rozhodnutie na výstavbu dvoch pevnôstok
palánkovej konštrukcie, ktoré boli
vybudované za riekami v r. 1585. V prvej
polovici 17. storočia ich nazývali sv.
Michal (neskôr sv. Filip) a sv. Peter
28. V
roku 1661 boli zbúrané, pretože už
nevyhovovali vtedajším nárokom a na ich
miestach postavili silnejšie obranné stavby
29.
Na medirytine z knihy A. M. Malleta
"Kriegs-Arbeit" (Amsterdam 1687), môžeme
jasne vidieť situovanie oboch vysunutých
fortifikačných článkov za riekami Váh a
Dunaj.
Nie je vylúčené,
že ako podklad na vybudovanie týchto
obranných článkov poslúžil návrh Jozefa
Priamiho vypracovaný v r. 1663
30.
Nevieme presne, aká bola dispozícia týchto
fortifikačných článkov v ďalšom storočí.
Isté je, že v rámci veľkej výstavby
pevnostného systému v priebehu 19. storočia
a najmä v šesťdesiatych rokoch ich
prestavali a zosilnili podľa novej
takticko-technickej štruktúry opevnení.
Pozostávali zo štvorbastiónovej pevnosti po
stranách s tromi a tromi reduitmi. Dunajské
predmostie zohralo významnú úlohu i v
revolučných rokoch 1848–49, keď komárňanská
pevnosť pod velením generála Klapku
odolávala náporu reakčných vojsk. Aj v tomto
období si Komárno zachovalo čistý štít a
vojenským násilím dobyté nebolo.
27. Nemecké označenie
"Brückenkopf" (u nás zriedka používané) je
možné preložiť ako opevnené predmostie. Je
zrejmé, že dôraz je na predmete "most",
ktorý patrí k formám komunikácií. Z toho
dôvodu je možné týmto názvom označiť také
pevnosti a menšie opevnenia, ktorých úlohou
bolo brániť most, presnejšie-nástupy na jeho
konštrukciu. Do tejto skupiny však nie je
možné zaradiť také predsunuté pevnosti,
ktorých úlohou bolo predsunutou obranou
chrániť urbanistický komlex mesta, alebo
ústrednú pevnosť, a to v terénnej situácii
najpriaznivejšej pre útok. Z tohto dôvodu v
rámci odbornej terminológie je správne
nazývať tieto objekty predsunutými
pevnosťami, a nie opevnenými predmostiami.
(Andrej Fiala: Waagbrückenkopf-prieskum a
vyhodnotenie.Krajský ústav štátnej
pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody
Bratislava 1981, str19).,
späť
28. Kecskés L.:c.d. str.214.,
späť
29. Takács S.:Rajzok a török
világból. II. zväzok. Budapest 1915,
str.28.,
späť
30. Po dobytí najdôležitejších
pevností: Nových Zámkov, Levíc a Nitry
Turkami, vypracoval vojenský inžinier a
architekt J. Priami v roku 1663 v službách
cisára návrh na opevnenie Komárna, Červeného
Kameňa, Nových Zámkov a Bratislavy. Tieto
návrhy môžeme konfortovať s medirytinou
Schnitzera podľa návrhu J. Priamiho-1665,
ktorá zobrazuje plán opevnenia Bratislavy z
roku 1663, ďalej s kartografickým obrazom
opevnenia pri Kolárove (Gúta), ktorého
medirytinu vyhotovil C. Merian podľa
Priamiho Nákresov v roku 1672.,
späť
|