|
V posledných
rokoch sme u nás svedkami mimoriadneho a
stále vzrastajúceho teoretického záujmu o
otázky a riešenia problematiky životného
prostredia, s čím logicky súvisí zvyšujúca
sa pozornosť starostlivosti o kultúrne
pamiatky.
Podiel kultúrnych pamiatok na podobe a
utváraní životného prostredia je zásadný a
ďalekosiahly. Nie je snáď potrebné
zdôrazňovať, že na prvom mieste sú pamiatky
staviteľstva a architektúry, ktoré majú pri
utváraní a hlavne pri formovaní životného
prostredia dominantnú i primárnu úlohu. To v
plnej miere platí pre najvýznamnejšiu
kultúrnu pamiatku Komárna "pre rozsiahly
pevnostný systém", ktorý sa postupne
začlenil do organického celku rozrastajúceho
sa mesta a nie na poslednom mieste
determinuje jeho urbanistický rozvoj.
Celý novodobý pevnostný systém
Komárna, ktorý je národnou kultúrnou
pamiatkou predstavuje z hľadiska
historických fortifikačných stavieb na
Slovensku významnú pamiatku s relatívne
dobre zachovanými stavebnými prvkami.
Doterajšie rôznorodé využitie pevnosti,
predsunutých fortov a jednotlivých bastiónov
obrannej reťaze je nevhodné. Nielenže
nedovoľuje prezentovať pamiatku ako komplex,
využiť jej veľké priestorové kapacity v
prospech celospoločenského využitia, ale
najviac sú príčinou devastácie neodborné
zásahy do jej podstaty. Pre potreby dnešnej
pamiatkovej starostlivosti je kladom, že
napriek deštrukciám a neskorším utilitárnym
stavebným zásahom možno jednotlivé objekty
na základe ich zachovaných častí ideovo i
prakticky rekonštruovať.
K objasneniu výstavby obranného
systému Komárna napomáhajú projekty a plány
bývalého Ženijného riaditeľstva v Komárne
(K. K. Genie Direktion in Comorn)
nachádzajúce sa vo vojenských archívoch vo
Viedni a v Budapešti. Toto Ženijné
riaditeľstvo v Komárne bolo zriadené
začiatkom 19. storočia a najvyššou
inštitúciou bolo Generálne ženijné
riaditeľstvo vo Viedni (General Directorium
des Genie und fortifications Wesens, resp.
Directorium Generalis Rei Militaris
Architectonicae).
V súčasnosti je relatívne málo
spracované obdobie fortifikačného
staviteľstva 19. storočia, tým skôr si
architektonicko-historický rozbor vzniku a
realizácie veľkolepého projektu u nás
ojedinelého moderného opevnenia v Komárne
vyžaduje samostatnú úlohu založenú
predovšetkým na štúdiu historických
materiálov a na hĺbkovom výskume v teréne.
Vážený čitateľ,
pri zostavovaní obrazovej časti tejto
publikácie som vychádzal z dvadsaťročných
poznatkov a kontaktov s objektami
pevnostného systému, či už vo forme výskumu,
metodiky pamiatkovej starostlivosti a
priameho riadenia realizačných prác
rekonštrukcie, či prezentácie pamiatky pre
odbornú aj širokú verejnosť.
Som presvedčený, že listovanie ďaľších
stránok knihy vás mnohých bude motivovať k
ešte hlbšiemu poznávaniu komárňanského
súboru pevnostných stavieb, pretože pri
písaní ma viedla snaha podať len základné
informácie, a to tiež len v tých najhrubších
rysoch vám priblížiť vznik a vývoj
ojedinelého veľkolepého projektu. Čitateľovi
takto umožňujem ďalšie poznatky získať z
bohatej obrazovej prílohy.
Zároveň pevne dúfam, že pribudne
nielen obdivovateľov, ale i niekoľko
pokračovateľov v odbornej výskumnej práci,
ktorí nám postupne pomôžu odhaliť rúcho
tajomností, ktoré sa za múrmi komárňanských
pevností ešte stále ukrývajú.
|
