Stavebno-historická analýza a koncepcia výstavby

Bývalá vojenská nemocnica pri Župnom dome - Dnes je na jej mieste park M. R. Štefánika.

      Prístup k danej problematike môže byť značne rozdielny, nakoľko doteraz nebola, alebo bola len v malej miere spracovaná v odbornej historickej literatúre. Riadiť sa metódami histórie umenia a architektúry je obtiažne, i keď sa dobové architektonické prvky uplatňujú na fortifikačných stavbách, ale nie sú nositeľmi typických vlastností opevnenia. Vývoj fortifikačných článkov a zdokonaľovanie fortifikačných systémov boli závislé predovšetkým od používaných bojových prostriedkov, vývoja foriem útočnej a obrannej vojny, teda od činiteľov vzdialených estetickým názorom. Kompozícia architektonických hmôt fortov a bastiónov bola v prvom rade podmienená svojej funkcii. Z toho dôvodu architektúru určuje maximálna účelovosť jednoducho komponovaných objektov s akcentom na tektoniku stavby, ktorá i vizuálne pôsobí skeleticky pevne a monumentálne.


Veliteľská budova pevnosti postavená v roku 1815.

Všetky interiéry sú klenuté, vytvorené z tehál, a to spôsobom, ktorý svojou dôslednosťou vysoko prevyšuje funkciu stavby. Využívajú sa všetky typy valenej klenby, najčastejšie s polkruhovým a segmentovým oblúkom a pri vytváraní streleckých postavení vzniká klenba s lunetami. Všade sa presviedčame o vysokej účelovosti a jednoduchosti funkcií článkov stavby determinovaných maximálnou odolnosťou proti útoku nepriateľa. Projekty a plány vyhotovilo počas niekoľkých desaťročí Ženijné riaditeľstvo v Komárne, ktoré bolo pravdepodobne zriadené začiatkom 19. storočia. Dôležité je upozorniť na grafické merítko plánov a zameraní, ktoré sú vyjadrené vtedajšou siahovou sústavou 33.
      Päť bastiónov Palatínskej línie je svojou dispozíciou v podstate rovnakých. Odlišujú sa od seba len nepatrnými rozmermi, uhlami bastiónov a zalomením krídiel retranchementov. Táto nepatrná odlišnosť nie je ani tak závislá od daností terénu, ako od nutnosti zabezpečenia vzájomnej obranyschopnosti. Projektanti využili zásadu vyslovenú ešte Danielom Specklem, podľa ktorej boky bastiónov majú byť kolmé na čiaru obrany. Čiara obrany bola rovnobežná s priekopou medzi dvoma bastiónmi a bola totožná s jej kontreskarpou pri susednom bastióne.


Bývalý vojenský kostol.

Touto konštrukciou vznikla požiadavka zalomenia kurtín a vodných priekop v polovici úseku medzi bastiónmi. Na zalomenom úseku boli vybudované menšie medzibastióny, ktoré slúžili pre obranné postavenie ťažkého delostrelectva a boli prístupné dvoma postrannými rampami z priekopy. Boky a líca samotných bastiónov sú po obvode armované silným kamenným murivom. Takisto eskarpy a kontreskarpy sú kamenné. V hrdle bastiónu je situovaný retranchement s dvojitou funkciou – obrannou i ubytovacou. V priestore dutého bastiónu na kapitále sa nachádza delový rondel stavebne naviazaný na stred retranchementu. Na monumentalitu stavby poukazujú napr. tieto parametre bastiónu II.:

     Hrdlo bastiónu (šírka) 210 m
     Bok bastiónu (dĺžka) 60 m
     Líce bastiónu (dĺžka) 108 m
     Výška eskarpy 7 m
     Líca na hrote zvierajú 145° uhol
     Nárožie bastiónu má 110° uhol
 


 Delostrelecké cvičenie pri bastióne II. Palatínskej línie na začiatku nášho storočia

      Uzavretý okruh kazematných komunikácií jedného bastiónu je približne 720 m. Ak k tomu prirátame komunikačné galérie vedúce v telese kurtín, ktorých dĺžka medzi bastiónmi je cca 360 m, tak len v Palatínskej línii predstavuje dĺžka kazematných komunikácií cca 5000 m.
      Prepojenie medzi vnútorným priestorom obrannej línie a územím mimo mesta zabezpečovali dokonale chránené brány:

  • pri bastióne I. – Bratislavská brána (Presburger Thor) vystavaná v roku 1844 podľa návrhu Pietra Nobileho v klasicistickom štýle 34

  • pri bastióne III. – Gútska brána (Guttaer Thor) s architektonickými znakmi neorenesancie

  • brány vo Vážskej línii s padacími mostami pripomínajú architektúru romantizmu konca 19. storočia.

      Hlavne pri týchto objektoch pevnostného systému Komárna sa stretávame s estetizujúcimi snahami odrážajúcimi dobovú architektonickú tvorbu. Jednotlivé objekty Palatínskej a Vážskej línie boli vybudované v priebehu tridsiatich rokov: od konca 30-tych rokov po koniec 60-tych rokov 19. storočia, s jednou dlhšou prestávkou. Sú to objekty, ktoré vznikali súčasne, a teda nemôžeme hovoriť o nejakých fázach stavby či o ďalších podstatných prestavbách. Ešte v období pôvodného využitia, t. j. v druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia, boli najmä v interiéroch vykonané menšie stavebné úpravy. Dve väčšie stavebné úpravy boli vyvolané výstavbou železničných tratí.


Korunná rímsa Gútskej brány v bastióne III.

      Jedna z nich – do Új Szőnyu (dnes v Maďarskej republike) viedla cez opevnenie medzi bastiónmi I.–II., druhá – trať do Dunajskej Stredy (budovaná v r. 1896) – medzi bastiónmi III.–IV. Tieto trate však boli zakomponované do fortifikačného systému a ich vstupy boli opevnené. Technika stavby, čo sa týka konštrukcií a použitého materiálu je pri výstavbe objektov rovnaká. Pre veľké nároky na materiál sa pristúpilo ku kombinovanej technike. Základným stavebným materiálom je kameň (biely vápenec z kameňolomu Dunaalmás), kvalitne vypaľovaná tehla a zemina. Tieto doplňuje ružový vápenec (kameňolom Süttő) používaný na rímsy, ostenia vstupov a šambrány okien, v niektorých prípadoch i na vytvorenie kamenného sokla. V hĺbke viacerých deštrukcií je vidieť, že jadro murív tvoril lomový kameň (resp. miešané murivo), ktoré je na lícach fasád obložené jednou či dvoma vrstvami tehál alebo jednou vrstvou do líca opracovaných kamenných kvádrov.


Kasáreň v novej pevnosti.

Tento kamenný obklad je riešený ako riadkové murivo alebo ako kyklopské murivo – z polygonálnych kvádrov. V oboch prípadoch ložné a styčné škáry do seba tesne zapadajú, čo dokladá precíznu kamenársku prácu. Tehlové fasády majú zásadne kamenný sokel a na nárožiach sú spevnené kamenným kvádrovaním. Dokonalé kladenie tehál i pri klenutí nadpraží okien a portálov dávalo možnosť zvýrazňovať škáry, ktoré svojou kresbou výtvarne doplňovali vzhľad fasády. Z toho dôvodu neboli vôbec omietané, alebo boli potiahnuté len veľmi jemnou vrstvou do žlto-okrova sfarbenej omietky, na ktorej sa škára zvýraznila dokresbou. Fasády ukončuje rímsa z ružového vápenca, opatrená okapovým nosom. Všetky murárske, kamenárske a ostatné remeselné práce boli vykonané na vysokej kvalitatívnej úrovni. Stavba je výsledkom nekonečnej pracovnej ľudskej aktivity dokladajúca až stredoveký charakter novým technologickým riešením.

 

33. V tretej štvrtine 18. storočia boli zavedené vo vojenskej správe jednotné fortifikačné miery (fortifikations Maas). Z projektovo-technickej dokumentácie vyplýva, že jedna fortifikačná siaha (fortifications Klafter-1°) má hodnotu 1,95 m.
     1° jedna siaha = 195,000 cm = 6’ šesť stôp
     1’ jedna stopa = 32,500 cm = 12” dvanásť palcov
     1” jeden palec-cól = 2,700 cm = 12’” dvanásť liniek
     1’”jedna linka = 0,225 cm
t.j. 1°=6’=72”=864’”
(Rozpis siahovej miery podľa A.Romaňáka: Pevnost Terezín. Ústí nad Labem 1972.), späť
34.. Nápis na architráve západného priečelia Bratislavskej brány: FERDINANDUS i. IMPERATOR AUSTRIAE HUNGARIAE REX H.N.V., späť

 

Copyright ® 1998-2007 Mesto KOMÁRNO | WEB Design gART