|
Prenesením
ťažiska obrany na prstenec tvŕdzí (fortov)
obklopujúcich ústrednú pevnosť vznikol v 19.
storočí nový fortifikačný systém nazývaný
tiež fortovou pevnosťou. Tvorili ju dva
prvky: stará pevnosť (často zvaná citadela)
a prstenec predsunutých tvŕdzí
22.
Teoretické princípy fortových pevností sa
realizovali vo väčšine európskych štátov,
ako napr. zosilnená obrana Terezína a
Olomouca v päťdesiatych rokoch 19. storočia
systémom predsunutých pevnôstok. V Poľsku
napr. opevnenie Waršavy, Poznane, Krakova a
najmä pevnosti Modlin, ktorého prvá fáza
(1806 až 1812) a druhá fáza (1830–40) je
svojou koncepciou podobná Komárnu. S
vynálezom ryhovaných hlavní diel v roku 1859
sa ťažisko obrany pevnostných komplexov
presúva z vlastného polygónu na forty a
obranné reťaze vysunuté do predpolia
23. V
19. storočí podmienili fortifikačnú činnosť
habsburskej monarchie hlavne dve
medzinárodné situácie: začiatkom storočia –
dobyvačné vojny Napoleona I. Bonaparteho, v
druhej polovici – rozpory medzi Pruskom a
Rakúskom.
Prvým krokom k
budovaniu Palatínskej línie bola výstavba
predsunutej dočasnej pevnostnej línie,
pozostávajúcej zo 6 reduitov pospájaných
valmi, vysunutej cca. na 3 km od ústrednej
pevnosti (citadely). Opevňovacie práce
usmerňoval palatín Jozef a na jeho počesť
bola pomenovaná "Palatínskou líniou"
(Palatinal Verschanzungen, Palatinallinie,
Linea Palatinale)
24.
Na jej mieste sa v rokoch 1839–1847
vystavala z pevného stavebného materiálu
obranná reťaz novopruského typu – dôležitý
článok fortovej pevnosti, i keď sa
nevyznačovala uzavretou dispozíciou ako
ostatné predsunuté forty
25.
Pozostáva z piatich päťuhlových bastiónov
spojených ďalšími fortifikačnými článkami v
jednu súvislú reťaz. Niet snáď pochýb, že
ide o vrcholenie a doznievanie bastiónového
systému s využitím všetkých dovtedajších
skúseností a foriem obranného boja,
dokladajúce prechod od bastiónového systému
k novým obranným formám, pretože rozšírenie
používania železobetónu a pancierových kopúl
prináša koncom 19. storočia zásadnú zmenu do
spôsobu realizácie obranných stavieb.
22. Bochenek R.: Od
palisád k podzemním pevnostem. Praha 1972,
str. 116: " Za tvorcu koncepcie fortových
pevností sa považuje francúzsky inžinier
Montaleuibert, ktorý v jednom zo svojich
spisov k problematike fortifikačného
staviteľstva(vydaných v r. 1793)navrhol
chrániť všetky pevnosti prstencom niekoľkých
fortov vysunutých 3-3,5 km od hlavných
polygónov pevností."Túto koncepciu ďalej
rozvinuli v 19. storočí Francúz Marescot a
Rus Teljakovskij.,
späť
23. Nielen ryhovaná hlaveň, ale i
vynález záveru, ktorým sa uplatnil nový
spôsob nabíjaniu zozadu. Boli objavené i
nové silnejšie výbušniny ako pyroxilín,
nitroglicerín, melinit a trotyl. Aj vo
vývoji ručných palných zbraní došlo k
veľkému pokroku. 19. storočie začalo puškou
s hladkou hlavňou a kresadlovým zámkom,
strieľajúcou čiernym prachom na účinný
dostrel 100-200 m a končilo opakovačkou na
bezdymný prach s dostrelom 2 000m. Bochenek
Ryszard: Od palisád k podzemním
pevnostem.Praha 1972.,
späť
24. Šesťreduitová línia tzv.
Palatinal Verchanzungen je zachytená na
pláne "Uibersichts Plan der alten und neuen
Festung Comorn sammt Brückenkopfen und den
Palatinal Verschanzungen".,
späť
25. Obdobie výstavby dokazuje
poznámku na pláne "Palatinal linie-No 274,
K.u.K. Genie Direction in Komorn" z 24.
februára 1870. Letopočet 1844 nachádzajúci
sa na východnom priečelí Bratislavskej brány
pri bastióne I. nie je teda rokom začatia
výstavby celej línie ako sa to uvádzalo v
doterajších publikáciach, ale letopočtom
výstavbu samotnej brány.,
späť
|
