8 Predslov

8 Vývoj hradu a opevnení v Komárne po začiatok novoveku

8 Vývoj komárňanských opevnení po koniec 18. storočia

8 Priebeh a podmienky vzniku a výstavby

8 Palatínska línia

8 Vážska línia

8 Predsunutá Vážska pevnosť a Dunajská pevnosť

8 Monoštorská pevnosť

8 Igmándska pevnosť

8 Stavebno-historická analýza a koncepcia výstavby

8 Súčasný stav a pamiatková obnova

8 Obrazová príloha

8 Dôležité historické dáta súvisiace s vývojom fortifikačného systému Komárna

8 Slovník vybraných termínov

8 Zoznam použitej literatúry

8 Tiráž

Predsunutá Vážska pevnosť a Dunajská pevnosť

       Vývoj oboch predsunutých pevností (predmostí) ²⁷ môžeme v podstate stotožniť. Obe boli spojené s ústrednou pevnosťou pontónovým mostom. Vojenská rada na základe už starších návrhov z roku 1555 prijala v r. 1577 rozhodnutie na výstavbu dvoch pevnôstok palánkovej konštrukcie, ktoré boli vybudované za riekami v r. 1585. V prvej polovici 17. storočia ich nazývali sv. Michal (neskôr sv. Filip) a sv. Peter ²⁸. V roku 1661 boli zbúrané, pretože už nevyhovovali vtedajším nárokom a na ich miestach postavili silnejšie obranné stavby ²⁹. Na medirytine z knihy A. M. Malleta "Kriegs-Arbeit" (Amsterdam 1687), môžeme jasne vidieť situovanie oboch vysunutých fortifikačných článkov za riekami Váh a Dunaj.

Objekty Dunajského predmostia

Nie je vylúčené, že ako podklad na vybudovanie týchto obranných článkov poslúžil návrh Jozefa Priamiho vypracovaný v r. 1663 ³⁰. Nevieme presne, aká bola dispozícia týchto fortifikačných článkov v ďalšom storočí. Isté je, že v rámci veľkej výstavby pevnostného systému v priebehu 19. storočia a najmä v šesťdesiatych rokoch ich prestavali a zosilnili podľa novej takticko-technickej štruktúry opevnení. Pozostávali zo štvorbastiónovej pevnosti po stranách s tromi a tromi reduitmi. Dunajské predmostie zohralo významnú úlohu i v revolučných rokoch 1848–49, keď komárňanská pevnosť pod velením generála Klapku odolávala náporu reakčných vojsk. Aj v tomto období si Komárno zachovalo čistý štít a vojenským násilím dobyté nebolo.

27. Nemecké označenie "Brückenkopf" (u nás zriedka používané) je možné preložiť ako opevnené predmostie. Je zrejmé, že dôraz je na predmete "most", ktorý patrí k formám komunikácií. Z toho dôvodu je možné týmto názvom označiť také pevnosti a menšie opevnenia, ktorých úlohou bolo brániť most, presnejšie-nástupy na jeho konštrukciu. Do tejto skupiny však nie je možné zaradiť také predsunuté pevnosti, ktorých úlohou bolo predsunutou obranou chrániť urbanistický komlex mesta, alebo ústrednú pevnosť, a to v terénnej situácii najpriaznivejšej pre útok. Z tohto dôvodu v rámci odbornej terminológie je správne nazývať tieto objekty predsunutými pevnosťami, a nie opevnenými predmostiami. (Andrej Fiala: Waagbrückenkopf-prieskum a vyhodnotenie.Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava 1981, str19)., späť
28. Kecskés L.:c.d. str.214., späť
29. Takács S.:Rajzok a török világból. II. zväzok. Budapest 1915, str.28., späť
30. Po dobytí najdôležitejších pevností: Nových Zámkov, Levíc a Nitry Turkami, vypracoval vojenský inžinier a architekt J. Priami v roku 1663 v službách cisára návrh na opevnenie Komárna, Červeného Kameňa, Nových Zámkov a Bratislavy. Tieto návrhy môžeme konfortovať s medirytinou Schnitzera podľa návrhu J. Priamiho-1665, ktorá zobrazuje plán opevnenia Bratislavy z roku 1663, ďalej s kartografickým obrazom opevnenia pri Kolárove (Gúta), ktorého medirytinu vyhotovil C. Merian podľa Priamiho Nákresov v roku 1672., späť