Statkár Zoltán Szakhmáry má tristo jutár pôdy v piesočnatej pustatine Dolnej zeme a k tomu množstvo plánov, ako premeniť zvyšky rodinného statku na prosperujúce vzorové hospodárstvo. Má manželku a tri krásne deti, so ženou sa však už istý čas odcudzili. Hrdá a zanovitá Eszter Rhédey sa nedokáže nadchnúť zimnými melónmi, révou pestovanou na piesku a hybridnými plemenami prasiat, vidí len sériu debaklov kopiace sa dlhy a nadovšetko sa obáva toho, že ju manžel prinúti podpísať ďalšie zmenky. Keď sa mu vzoprie, Zoltán Szakhmáry stratí pôdu pod nohami. Vyberie sa na samotu, aby si so svojimi panskými kamarátmi vyhodil z kopýtka a hľadal útechu v náručí mladej bírešky Roziky. Pánska lumpačka vyšla knižne prvýkrát v roku 1928 a zároveň sa okamžite objavila v repertoári divadla Vígszínház. Na žiadosť divadla autor hru ukončil happy endom. „No, chvalabohu, hra teraz totálne prepadla,“ napísal pár dní po premiére Móricz. V roku 1942 autor prepracoval divadelnú verziu v duchu pôvodného konceptu: príbeh Zoltána Szakhmáryho zhustený do dvadsiatich štyroch hodín môže skončiť iba v plameňoch.