Centrum Komárna sa obohatilo o ďalšie výnimočné dielo. Pri vstupe do kultúrneho priestoru YUK, ktorý sídli v pivničných priestoroch Dôstojníckeho pavilónu, pribudla minisocha Rezsőa Seressa, autora svetoznámej piesne „Smutná nedeľa“. Dielo sochára Gábora Čecha pripomína skladateľa, ktorý prežil detstvo v Komárne, práve tu dosiahol svoje prvé úspechy a kedysi hrával na klavíri v pivnici Dôstojníckeho pavilónu.

Myšlienka vytvoriť minisochu vznikla z iniciatívy mestského kultúrneho strediska. Cieľom bolo dôstojne si pripomenúť svetoznámeho skladateľa, ktorého život sa spája s naším mestom. Výber miesta nebol náhodný. V polovici 20. rokov minulého storočia pôsobil Rezső Seress ako klavirista v bare, ktorý sa nachádzal v jednej z pivničných miestností Dôstojníckeho pavilónu.

Rezső Seress, vlastným menom Rezső Spitzer, sa narodil 3. novembra 1899 v Budapešti, detstvo však prežil v Komárne. V mladosti sa chcel stať hercom. V roku 1924 sa vrátil do Komárna, ktoré už v tom čase patrilo Československu, a začal sa venovať skladaniu hudby.

Aktívne sa zapájal aj do hudobného života mesta. Vystupoval na podujatiach miestneho Robotníckeho spevokolu Egyetértés. V jeho hudobných začiatkoch mu pomáhal Viktor Schmidt, neskorší zbormajster Komárňanského speváckeho združenia a Robotníckeho spevokolu. Svoju prvú úspešnú pieseň s názvom „Ešte jednu noc…“ (Még egy éjszaka…) skomponoval v Komárne v roku 1924. Často komponoval na Alžbetinom ostrove pri klavíri svojho priateľa. Hrával aj v miestnom kine Moderna, kde hudbou sprevádzal nemé filmy.

V roku 1929 sa natrvalo presťahoval do Budapešti. Svetovú slávu mu priniesla pieseň „Smutná nedeľa“ (Szomorú vasárnap), ktorú skomponoval v roku 1933. Pieseň bola preložená do 28 jazykov a preslávila sa v 140 krajinách sveta. Zaspievali ju aj také svetové hudobné hviezdy, ako Billie Holiday, Louis Armstrong, Bing Crosby či Ray Charles.

S jeho menom sa spájajú aj ďalšie známe piesne, napríklad Majme sa radi, deti (Szeressük egymást, gyerekek), Poď, môj psík Bodri (Gyere, Bodri kutyám) či Platím, pán vrchný (Fizetek, főúr).

Jeho život poznačili tragické udalosti druhej svetovej vojny a holokaustu. Neskôr sa dostal do úzadia aj počas komunistického režimu. Zomrel v Budapešti v roku 1968. V severnej časti Komárna nesie jeho meno ulica už od roku 1992.

Minisocha, ktorú vytvoril Gábor Cech, vytvára jedinečné spojenie medzi minulosťou a súčasnosťou Komárna. Takmer sto rokov po tom, čo Rezső Seress hrával na klavíri v pivnici Dôstojníckeho pavilónu, si ho dnes môžu návštevníci pripomenúť na rovnakom mieste, pri vstupe do YUK Kultúrpointu. Dielo zároveň upozorňuje na skutočnosť, že kultúrna história Komárna je spojená so životnými príbehmi viacerých svetoznámych osobností.